V tomto ročnom období by sa Markovčania už pripravovali na oslavu dňa sv. Marka 25. apríla, keď do svojich domov vítajú početných príbuzných a kamarátov. Bohužiaľ, tohto roku nebudú oslavovať hody kvôli nepozvanému hosťovi – koronavírusu.
Najslávnostnejšie a najveselšie vždy bolo v centre dediny, vo farskom kostole a pri hasičskom dome. Na deň sv. Marka na veľkej slávnostnej omši kňaz posväcuje v tento deň polia a žito, ktoré veriaci vo zväzku prinášajú do svojich domov. To všetko z centra dediny sleduje socha sv. Marka, ktorú dala v roku 1892 vytvoriť grófka Gabriela Pejačevićová, matka Marka Pejačevića, po ktorom je pomenovaná naša dedina. Sochu vytvoril majster Bureš a je umiestnená v centre dediny, kde sa nachádza aj stáročný strom, pod ktorým sa roku 1878 uskutočnil prvý markovský sobáš. Po niekoľkých rokoch bola naproti soche vybudovaná kaplnka, a svätá omša, na ktorej bola posviacka kaplnky a obrazu sv. Marka nachádzajúceho sa teraz v novom kostole sa uskutočnila 25. apríla 1927.
Sv. Marek – patrón poľnohospodárov, umelcov, notárov a pisárov – sa znázorňuje s levom, perom, knihou a zväzkom. Evanjelista sv. Marek podľa písomných dokumentov veľa cestoval spolu s apoštolom Pavlom a Barnabášom. Po rozchode s Pavlom odchádza do Ríma, kde sa stal tajomníkom apoštola Petra, a kde napísal svoje evanjelium. Dôležitejšie od písania bolo preňho šírenie evanjelia. Svoju vernosť Kristovi dokázal veľkým mučeníctvom. (V. B.)
