Na Poľane, hore, kde vraj Jánošík mal ukryté svoje poklady, v srdci spiaceho vulkánu, presnejšie v lesnej správe v Kyslinkách, sa tohto roku od dvanásteho do pätnásteho novembra uskutočnila škola fujary. Na tomto zaujímavom podujatí sa zúčastňujú duše, ktorých sa dotkol zvuk tejto podpolianskej kráľovnej ľudových nástrojov. Šťastie zúčastniť sa takejto školy a česť zoznámiť sa a učiť u jedného z najlepších učiteľov aj výrobcov fujary mali členovia folklórneho súboru Franjo Strapač a Matice slovenskej v Markovci – Branko Buha a Tatjana Buhová. Fujarovú školu v Očovej a prvú fujarovú školu na Slovensku otvoril Dušan Holík v roku 2005. Bola organizovaná niekoľkokrát do roka väčšinou na Slovensku a v roku 2006 aj v USA. S pomocou Lýdie Milanovej kurzy organizovali aj v Česku a Poľsku, ale najviac tu, v rodisku fujary pod Poľanou. Pred tromi rokmi bolo na ministerstve vnútra založené aj občianske združenie Duša fujary pre tých, ktorí sa zúčastnili školy a potom sa stále vracali do nej. Do školy prichádzajú fujaristi z celého sveta, zo Španielska, Belgicka, Švajčiarska a dokonca aj z Japonska. Pred tromi rokmi začali spolupracovať s Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí, lebo v budúcnosti chcú urobiť aj výjazd do krajín, kde sú Slováci, najprv tu blízko v Dolnej zemi a potom aj do USA, Kanady a Austrálie, aby každý súbor, ktorý založili krajania, mal aspoň jedného fujaristu, ktorý bude vedieť zahrať na fujare. Ako povedal pán Holík, je to unikátny hudobný nástroj, ktorý vznikol vo valašskom prostredí pri pasení ovečiek, ale ovce sa pasú všade, len fujary nie sú všade, a preto ich chcú dostať do celého sveta.
Tatjana Buhová
