Na záver svojho jubilejného roku po vianočnom koncerte sa 29. decembra v markovskej Drevenici uskutočnila prezentácia novej publikácie Matice slovenskej v Markovci Slovenské priezviska počas 140 rokov obce Markovec Našický s podtitulom Môj rodokmeň. Publikáciu predstavili redaktorka a zostavovateľka knihy Branka Baksová, prekladateľka Tatjana Seničaninová, markovská historička Vesna Baksová, recenzentka a dlhoročná spolupracovníčka matice v Markovci a Zväzu Slovákov, a zároveň lektorka knihy Marija Pepelková, pri video-prezentácii, ktorú pripravil predseda Slovenského kultúrno-umeleckého spolku Fraňa Strapača Ivan Hanižjar. Na vzniku tejto vzácnej publikácie sa podieľala skupina autorov, našich členov, a najviac mládež a deti MS a SKUS-u, ktoré tentokrát boli v úlohe výskumníkov a nie len tanečníkov a spevákov. V rámci ústrednej oslavy výročia našej obce v apríli 2019 sa uskutočnila prezentácia rodokmeňov vo forme výstavy. Tieto práce boli spracované a zariadené do publikácie, ktorá okrem rodokmeňov a slovenských priezvisk obsahuje aj iné priezviská od vzniku Markovca až do dnes. Po prezentácii boli všetci autori, ako aj početní hostia, členovia, podporovatelia a vzácni hostia, odmenení jednou publikáciou. Gratulácie a blahoželania pri tejto príležitosti vyjadrili predsedníčka Rady miestneho výboru Markovca Tamara Strapačová Kuzminsková, predstaviteľ macedónskej národnostnej menšiny Osijecko-baranjskej župy Dragoljub Siljanoski a predseda Zväzu Slovákov Mirko Vavra, ktorý prejavil potešenie a poďakoval sa Markovčanom, že obohatili publikačnú činnosť slovenskej národnostnej menšiny v Chorvátsku. Finančnú podporu poskytli Rada pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky, Zväz Slovákov v Chorvátskej republiky, Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Rada miestneho výboru Markovca a mesto Našice. Z predhovoru Vesny Baksovej: Už niekoľkokrát sme si kládli otázku, ktoré priezviská sme mali a máme v našej obci Markovec Našický, a ktoré z nich sú slovenské… Oslava 140. výročia príchodu Slovákov do Markovca Našického (1879 – 2019) bola príležitosťou, aby sme ich ešte lepšie preskúmali a zaznamenali. Rodostrom je taký strom, ktorý znázorňuje históriu rodu. Obsahuje mená a priezviská osôb, dátum narodenia, sobáša a smrti. Vždy sa treba snažiť o každej osobe zaznamenať čo najviac údajov, okrem dátumov a miest aj priezvisko pred sobášom, povolanie, zamestnanie… Skrátka, výroba rodostromu si vyžaduje dodržiavať veľmi zložité pravidlá, veľké úsilie a čas na skúmanie, trpezlivosť a pozornosť. Pre niektorých je to koníček alebo zábava. Naši maličkí folkloristi, deti nižších tried základnej školy, vytvárajú svoje rodostromy v rámci predmetov Občianska výchova a Slovenský jazyk a kultúra. Rozhodli sme sa ich práce a získané vedomosti trošku upraviť a publikovať. V Drevenici sme usporiadali dielňu. Najmladším pomohli rodičia. Do rodostromu najprv zapísali svojich rodičov, starých rodičov a potom pridali bratov, sestry, tety, ujkov, stryné, strýkov, bratrancov a sesternice. Ostatní členovia SKUS Fraňa Strapača a Matice slovenskej svoje rodostromy vypracovali sami. Skúmali albumy s fotografiami, dokumenty, zoznamy členov markovských spolkov, pýtali sa rodiny aj známych. Kreslili kmene a konáre, ozdobovali ich. Dôležité je pripomenúť, že našim cieľom bolo zhromaždiť výlučne priezviská ľudí, ktorí žili v Markovci Našickom, a preto rodostromy neboli vypracované podľa prísnych pravidiel. Okrem zoznamu priezvisk získaných týmto spôsobom, pridali sme aj priezviská svojich susedov a kamarátov, starší spoluobčania nám povedali priezviská ľudí, na ktorých si pamätajú, a skúmali sme aj náhrobné pomníky. Vzhľadom na to, že sú v Markovci manželstvá veľmi zmiešané, bolo nevďačne roztriediť priezviska podľa pôvodu. Predsa, z abecedného zoznamu, ktorý obsahuje 634 priezvisk, sa dajú vyčítať aj tieto údaje. Koniec koncov, každý človek odniekiaľ príde niekam. Niektorí zostávajú len krátko a odchádzajú ďalej, a niektorí zostávajú navždy. My sme tí, ktorí zostali v Markovci Našickom, ktorí sa v ňom usadili, ktorí zachovávajú históriu, žijú v prítomnosti a budujú budúcnosť svojej obce. Profesorka Mária Pepelková sa prihovorila prítomnému publiku nasledovne: Vážení hostitelia, milí hostia, spolupracovníci a kamaráti, všetkých vás srdečne pozdravujem a ďakujem Pánovi a ľuďom dobrej vôle za túto slávnostnú príležitosť, ktorou oslavujeme svätosť rodiny. Kým sa chorvátske média zaoberajú zverejňovaním hocijakých príšer a vnucujú našim deťom za idoly nadprirodzené bytosti, markovské deti v spolupráci s rodičmi a vedúcimi urobili výskum a zachovali vlastnú rodinu – svätyňu, ktorá nás zjednocuje a posilňuje vo všetkých životných situáciách. Nezabudnime: prvé priezviská boli vyryté do kameňa – od kamennej tabule nájdenej v Baške až dodnes, a priezviska sú symbolom našej rodinnej, národnostnej a štátnej príslušnosti. Sú jazykovou a kultúrnou pamiatkou, našou spoločenskou adresou (zvlášť v dnešnej digitálnej dobe). V nich je čitateľná sociálna orientácia, povolanie, príbuzenstvo, pôvod, miesto pobytu alebo zvláštnosť osoby. Knihy priezvisk či rodostromy sú dôležité doklady pre chorvátsku demografiu, migračné, etnografické, národnostné a štatistické spracovanie údajov. Priezviská sú aj pamiatkou sťahovania, svedkami ľudských osudov v čase a priestore. Nimi vypisujeme vlastnú, a zvlášť rodinnú históriu. Na priezviská sme hrdí, podľa nich sa rozoznávame, v nich sa kryštalizuje náš jazyk, obyčaje, svetonázor, materiálne a duchovné zmeny počas storočia. Priezviská sú najdôležitejším obsahom nášho krstného listu, rodného listu, občianskeho preukazu, cestovného pasu, úmrtného listu. Sú pečaťou rodinnej príslušnosti a kontinuity, a preto blahoželám všetkým, ktorí ich s láskou skúmali, zapisovali, vymaľovali, ozdobili a od zabudnutia zachránili. Od typickej markovskej hlavnej stránky až po poslednú stranu, a dobre známej maľby markovského kostola našického od Srećka Perkovića, odzrkadľuje sa symbol tejto pamätnice: rodina je malá Cirkev – kolíska domova a štátu. Nech údaje zhromaždené v tejto onomasticky a lexikograficky výnimočné vzácnej brožúre podnietia všetkých nás na skúmanie a sebapoznanie. Určite by namiesto mňa o tejto knižke odbornejšie hovorili sociológovia, ale ja som ju pozorne prečítala srdcom a zo srdca vám ju aj odporúčam. (V. B.)
