„ 3.1. Lieky: Mnohé choroby obyvatelia Markovca ako aj obyvatelia väčšiny okolitých dedín liečia jednoducho odpočívaním, tak aj zapálenie pľúc, osípky (osýpky) a týfus. Pri zápale pľúc a týfuse sa liečia aj diétou. Žalúdočné choroby, reumu, žlč a čemer (istý druh zimnice) považujú za symptóm ťažšieho ochorenia a využívajú masáž. Masáž vykonávajú najčastejšie staršie a skúsenejšie ženy. Využívajú ako prostriedok svinskú masť alebo gáforšpiritus (zmes gáforu s ostrým). Ani jednu chorobu neliečia púšťaním krvi, hoci vedia, ako to majú robiť. Totiž v dedine niet nikoho, čo by vedel liečiť na takýto spôsob. Ak sa niekto pichne tŕňom alebo zapiračom (zadrela mu trieska), tŕň alebo triesku vyberajú obyčajnou ihlou bez predchádzajúcej dezinfekcie (pálenia na plameni a podobne). Zriedkavo vyhľadávajú pomoc zubára, zuby si trhajú sami. Na dedine možno takmer vždy nájsť niekoho, kto svojimi zvláštnymi kliešťami môže vytrhnúť zub. Pri pôrodoch najmä tých ťažších volajú babicu. Na čary a zariekania neveria, takže na tento spôsob ani neliečia choroby. Pri liečení využívajú rôzne ľudové lieky ako napríklad kravinec.
Na rýchle hojenie rán využíva sa svinské a zajačie sa(d)lo, jazvečia a plšia masť. Do svinského žlčového mechúra, z ktorého je vytlačená žlč dávajú načas svinské sadlo. Neskôr sa toto vytláča (ako napríklad zubná pasta z tuby) a prikladá na čerstvé rany. Jazvečia masť slúži na liečenie očných bionov. Kolocierový (skorocelový) list sa prikladá na zapálené rany, ktoré sa zbierajú, aby opuchlina či hnisavé miesto zmizlo. Na rany sa obyčajne prikladajú aj černicový (ostružinový) aj lipový list. Na opuchliny sa používa vínny ocot. Ocot sa naleje do čistej hliny, zmiesi s blatom a prikladá na opuchnutú časť tela ako obklad. Proti boleniu bojujú pálením pomiešaným s paprikou alebo drobným korením. Ako ľudový liek proti prechladnutiu používa sa varené víno so škoricou a cukrom. Nachladnutie sa lieči ešte aj naparením nôh v teplej vode, vlastne čajmi z harmančeka a lipového kvetu. Ináč, keď ide o zvieratá, na regulovanie stolice sa používa víno varené s horkou soľou.
3.2. Hubenie škodlivých zvierat a hmyzu: Nadrobnučko roztlčené sklo v chlebe sa hodí psovi, ktorý potom rýchlo uhynie. Ako jed proti potkanom používa sa nátron varený s kukuričným šrotom. Týmto povadení susedia ničia jeden druhému hydinu. Morská cibuľa, ktorú možno dostať v obchodoch, sa drobno pokrája a dáva uvariť do hrnca s vodou. Potom sa do toho nasype kukuričná múčka. Z takýchto žgancov sa potkan nafúka a zahynie. Predsa najznámejší prostriedok na hubenie myší a potkanov je pasca.
Petrolejom sa ničia vši, ktorých je pre nečistotu hodne. Ostatný hmyz ako blchy, šváby sa ničí práškom z buhača, divej paliny, ktorý dostať v obchodoch.
3.3. Práca:
- a) Lov a rybolov – Na poľovačku chodia zámožnejší a najčastejšie zo zábavy. Lovcov z povolania niet. Lovná sezóna trvá od 15. novembra do 15. februára. Vtedy je povolený lov na zajace, herčoke, srny, líšky, kuny, divé kačice a husi, sluky. Pre škodcov však ako jastraba a vranu nejestvuje zákaz lovu a lovia sa počas celého roka. Zver sa loví obyčajne z postriežky a zriedkavejšie na hon. Pravda, na poľovačke možno prichytiť aj rabšicára (pytliaka). Pri love divej zvery a vtákov sa používa flinta, najčastejšie obyčajná, dvojhlavňová. Líšky a tchory sa lovia zvláštnymi pascami. Niekoľko dedinčanov sa zaoberá rybačkou. Často odchádzajú do susedných rybníkov ako pytliaci a tajne lovia rybu v samých rybníkoch alebo vo východových kanáloch. Pri rybolove sa používa udica, sieť, buben a košík.
- b) Roľníctvo (stroje a náčinie)- Na obrábanie pôdy slúži pluh, brána, valec a motyka. Pšenica sa v Markovci nežnie, lebo je to pomalý spôsob zberania úrody, ale sa kosí kosou. Na zbieranie skoseného obilia slúži kosák. Mlátenie žita (pšenice) neprebieha viac na osobitných humnách a tlačením mlatbou koňmi (dupaním), ale modernými mláťačkami. Na očistenie zrna, najmä na jar, od prachu a ostatných nečistôt, ktoré sú na obilí na povalách, používa sa veterník alebo riečica.
- c) Stroje na spracovanie vlny, ľanu a konôp- V Markovci a v bližšom okolí niet oviec, takže sa vlna ani nespracuje. Konopa a ľan sa nesejú pre nezodpovedajúcu pôdu a pre rozvinutý textilný priemysel, vlastne že sa výroba neoplatí po domácky.
- d) Prístroje na prípravu potravy – Dnes má každá dedina a tak aj Markovec svoj mlyn, v ktorom sa mele múka všetkých druhov; od hladkej po hrubú. Keďže je Markovec relatívne mladá dedina, v ňom ani nepoznajú starý spôsob výroby múky v domácich mlynoch. Na krájanie kapusty sa používajú zvláštne nože (Obrázok 11). Je to vlastne širšia doska, v ktorej je v prierezovej časti uložené bokom štyri-päť nožov, nad ktorými sa zvláštnym žliabkom posúva trochu širší rám, do ktorého sa vloží kapustná hlávka. Posúvaním tohto rámčeka napred-nazad kapusta sa krája na rezance. Ovocie, najčastejšie slivky sušia sa na slnku alebo v obyčajnej chlebovej peci. Pálenka je obľúbený nápoj a národ ju páli takmer zo všetkého na legálny, a nelegálny spôsob. V dedine jesto mnoho kotelov na pálenie pálenky zo sliviek, jabĺk, hrušiek, moruší. Ovocné plody (ako hrušky a jablká najprv sa pokrájajú a potom) sa kladú do väčších sudov bez veka či vrchnáka). Sud je obyčajne dolu rozšírený a hore úzky. Ovocné plody po niekoľkých dňoch začnú kvasiť (pre proces zmeny ovocného cukru na alkohol) a potom sa táto hmota skvasených roztokov ovocných štiav (komina) zohreje. Kvasenie prestáva po niekoľkých dňoch v závislosti od druhu ovocia. Vidno to podľa povrchu roztokov, na ktorých sa chytí takzvaná krovina. Táto sa tesne pred pálením pálenky odstraňuje, lebo nie je dobre miešať ju s kominou. Ak je komina hustá, načim ju rozriediť vodou. Komina sa potom lieva do medeného kot(e)la (Obrázok 12), ktorý sa hermeticky zatvorí medeným vrchnákom, z ktorého vychádza medená rúrka do zvláštneho suda, tzv. kadarky, špirálovite prechádza sudom a pri dne suda vychádza von. Do suda sa naleje studená voda. Komina sa zahrieva, ale aby neprihorela, mieša sa vbudovanou miešačkou. Pri teplote 80°C alkohol sa mení na paru a mieša s vodnou parou, ktorá sa vyparuje z kominy.
Táto zmes pár prechádza do rúr kadarky, kde kondenzuje a keďže je rúra v studenej vode, zráža sa, mení sa na kvapalinu a vyteká z rúry von. Prvé pálené je najsilnejšie, lebo má najviac alkoholu a neskôr je čoraz slabšie. Odoberá sa podľa toho, akú silnú pálenku chceme mať. Pri silnej menej a pri slabšej viac. Nakoniec vyteká takmer sama voda (s nízkym obsahom alkoholu), ktorá sa obyčajne naleje do nasledujúceho kot(e)la. V súčasnosti, najmä v malých dedinách, nestavajú sa pálenice, lebo sú účelovo vhodnejšie mobilné, pohyblivé. Markovčania nemajú nízke kopce obrátené na juh, vlastne zodpovedajúcu pôdu na pestovanie viniča so šľachtenými odrodami hrozna, takže pestujú tzv. direktor (priamo rodiaci vinič) či tudum. Tejto odrode sa darí na rovine a nevyžaduje si mnoho práce (nenačim ju striekať modrou skalicou, lebo nie je vystavená peronospóre a oidiu), preto vyhovuje chudobnejším vrstvám obyvateľstva. Víno sa pripravuje na dva spôsoby. V prvom sa bobule oddeľujú od strapcov a v sude tlačia, aby šťava vytiekla a zostala v sude a aby mušt prevrel. Po vykvasení víno sa stočí do čistého suda. Pri druhom spôsobe hrozno sa vylisuje a mušt sa hneď dá do suda, v ktorom horný malý otvor zostáva otvorený, kým sa kvasný proces neukončí. Víno sa obyčajne popije cez zimu, avšak ak náhodou zostane do jari, stáčanie sa koná pri zmene teploty podľa ročných období.
- e) Dopravné prostriedky (Stroje na prepravu)- Koč (Obrázok 13) je známy dopravný prostriedok. Tvoria ho: koleso, hlavčina, žbice, naplatek, šín, levča, os, rozvoza, lojtry, šaragle, ruda, roje, prekoruda a potega. Osobitné druhy kočov na výkon jednotlivých prác (na prepravu dreva, sena alebo len ľudí) niet. Ten istý koč s drobným prispôsobovaním využíva sa na všetky práce. Pri prevoze dreva lojtry sa obyčajne strhnú a koč predlžuje. Naproti tomu pri prevoze sena a obilia pridávajú sa aj pomocné lojtry, takzvané pomocníčky. Počas zimy ako dopravný prostriedok slúžia sane, dlhé a krátke (Obrázok 14). Keďže v blízkosti niet riek, niet ani vodných dopravných
- f) Prístroje a náčinie na výrobu rôzneho stavebného materiálu – Aj dnes takmer každý dom má strúhacu stolicu a oberučný nôž – ktoré sa používajú v domácnosti pri výrobe z dreva (Obrázok 15). Využívajú sa na výrobu porísk, toporísk sekery, kosísk kosy, porísk motyky a ostatných drobnejších potrieb, ktoré môže človek s trochou vôle a úsilia sám urobiť, aby nešiel pre každú maličkosť ku kolárovi. Na kutie kosy sa používa babka a mlatek a na jej ostrenie využíva sa osla. Okrúhly rotačný brús dnes majú ešte iba remeselníci. Na spracovanie dreva sa využíva tento halát (náčinie): na sekanie a kálanie sekera – sekera, na tesanie plankača a švarba (menšia od plankače), na pílenie – rôzne pílky alebo píly: dlhá lesná, obyčajná krátka na prácu s jednou ruku, malá na obsekávanie haluzí. Domácnosti, ktoré obrábajú vinohrady, obyčajne mávajú aj zvláštne nožnice na orezávanie. Takmer v každom dome nájsť aj dlátko, pílnik, nebožiec, kliešte a mlatek.
- g) Remeselnícke náčinie – Tesár alebo cimerman používa pri výkone svojho remesla okrem náčinia už napočítaného na spracovanie dreva (sekery, plankače, švarby, nebožieca, dlátka apílky ako pomocné náčinie aj klonfu, kramľu, ktorou dočasne spája jednotlivé časti stavebného dreva a slúži aj ako náčinie na pripevňovanie dreva (Obrázok 16). Murár pri práci používa murársky mlatek a iné náčinie. Kolár používa pri svojom remesle takmer rovnaké náčinie ako tesár. Každá kolárska vyhňa má hoblbank, lavičku na hobľovanie. Kováč vo svojej vyhni má železnú nákovu, mechy, rôzne druhy a veľkosti mlatkov, kliešte (Obrázok 17). V dedine do začiatku roku 1941 nebolo ani jedného pintera, hrnčiara, krpčiara, klobučiara, klobučníka a čižmára.
3.4. Napájanie statku a hydiny – Každá domácnosť má aspoň jeden druh domácich zvierat. Kone, kravy, svine a ovce nazývajú spoločným menom stotek. Ovce nemajú, ale o to viac majú iné zvieratá. Statok kŕmia tri razy cez deň a to senom, sečkou, ďatelinou. Kukuricu a zriedkavo ovos dávajú ako obrok. Kravy a svine sa vyháňajú na pašu, kde ich strážia dedinskí pastieri alebo čordaši. Kone češú česadlom a potom ich dobre vyšúchajú suchou slamou rajbovníkom a eventuálne potom vykefujú kefou alebo štetkou. Žiaľbohu, práve kočiši zaobchádzajú s koňmi surovo. Kone majú mená ako Sultán, Dorat, Cvetko (ak má na čele bielu srsť), Riďov (žltú srsť). Žrebnej kobyle a teľnej krave osem-desať dní pred ožrebením čiže pred telením sa venuje zvláštna pozornosť. Vtedy ich nepriahajú do koča a kravu nepúšťajú na pašu. Delia ich od ostatného dobytka a často kontrolujú aj v noci. Kravám obyčajne dávajú mená ako Milna, Milava, Jagoda, Šaruľa, Cifra a lákajú ich s na, mala, na. Psov a mačky má takmer každý dom. Psov nazývajú Šarov, Bundáš, Cigáň (ak je čierny). Včelárstvo zaniká, mizne, lebo je kraj nie zvlášť zodpovedajúci na včelárstvo. Skôr včely pestovali v košnicah a dnes zostali dvaja-traja včelári, ktorí pestujú včely v škatuliach.
3.5. Choroby a liečenie zvierat – Kone bývajú choré na bolenie, sakagije, sopľavku, zustal sikať (neschopnosť močenia), zazubice (po pleve a otave). Kravy sa nadujú alebo majú ochvat, slintačku, šop (krívačku), zapálenie vemena. Svine sú choré na hospice, šopu a horúčku. Ovce sa nakazia metýľom, motolicou a psy a mačky dostávajú šugu (svrab) a besnotu. Choroba sa lieči zmesou pálenky a papriky, ktorá sa dáva cez nos alebo na ústa. Víno varené s horkou soľou sa využíva na odstránenie stolice u zvierat. Sakagija, sopľavka pri koňoch sa lieči na niekoľko spôsobov: 1. kúkoľ sa zomelie na múčku a potom sa to dá do páleného, v ktorom má odstáť 24 hodín a potom sa lieva na nos. 2. svinský korenek, čemerica sa dáva na kožu, na prsia, keď sa koža zozbiera, na jeho stred sa priloží malé množstvo medu alebo husej masti a potom prichádza k výtoku. 3. raž, ovos alebo jačmeň sa varí s pridaním jednej lyžice husacej masti a potom sa tak sparený kladie do zobnice a na nos s tým, že sám nos nemá byť v styku s touto dusnou masou. Na vyriešenie zustal sikať, neschopnosti močenia je potrebné v hnojisku urobiť väčšiu jamu a do nej voviesť koňa. Vyparovanie hnoja vyvolá potrebu močenia.“
Prípravila: Vjera Baksa
Zdroj: „O spôsobe života a zvykoch Slovákov prisťahovaných do Markovca Našického“ , Vesna Baksa
Foto: Vesna Baksa
Obrázok 1: Sekera, drevená uhelnica, kosák
Obrázok 2: Náčinie na udržavanie ohňa pri kutí železa
