V pondelok 10. októbra v markovskej Drevenici pripravili Matica slovenská v Markovci a Slovenský kultúrno-umelecký súbor Fraňa Strapača videoprezentáciu pri príležitosti 25. výročia školy vo vyhnanstve v slovenskom meste Martin. Privítacie slova v mene organizátorov predniesla predsedníčka Matice Branka Baksová, zdôrazniac, že touto prezentáciou fotografií, novinových článkov a zápiskov chcú pripomenúť prítomným odchod detí, žiakov a učiteľov z našického územia do školy vo vyhnanstve v Martine, kde boli ubytovaní od 9. októbra 1991 do 8. januára 1992. V úvodnej časti pani Baksová zdôraznila aj niektoré z významnejších vojnových udalostí v Chorvátsku, ale aj v Našiciach. Týmto podujatím sme si zároveň pripomenuli Deň víťazstva nad JNA (Juhoslovanská národná armáda) v meste Našice, odchod 67 našických dobrovoľníkov do Vukovaru a založenie 132. brigády chorvátskeho vojska Našice-Orahovica-Valpovo. Pripravenou prezentáciou si Markovčania pripomenuli aj jediného padlého markovského domobranca Zdenka Paestku, ktorý zahynul ako príslušník 2. brigády Gromovi v akcii Una roku 1995. Pani Branka, ktorá bola zároveň autorkou a moderátorkou tejto prezentácie, sa poďakovala všetkým rodinám, ktoré prispeli svojimi fotografiami a videami, aby vznikla táto prezentácia, úmyslom ktorej bolo priblíženie vojnových udalostí mladším generáciám a ich pripomenutie pre tých starších. Tajomníčka matice a súboru Tatjana Buhová oboznámila prítomných s fungovaním školy vo vyhnanstve a prečítala záznam markovskej učiteľky Elizabety Dundovićovej, ktorá bola vedúcou školy, a ktorej nesebecky pomáhali Štefica Ivaneková a Katica Hlobiková. V škole vo vyhnanstve v Martine, v neveľkom priemyselnom stredisku, bývalo okolo 400 detí predškolského a školského veku spolu s učiteľmi a stredoškolákmi a to najviac z našického územia a v menšej časti z Đakova. Okrem Našičanov, Markovčanov a Jelisavčanov, boli v Martine aj deti z Punitoviec a Josipovca Punitovského. Vyučovanie bolo zorganizované v Strojárskom učilišti. Pre vyhnancov boli počas ich pobytu na Slovensku zorganizované rôzne kultúrne a športové podujatia. Hostitelia boli veľmi láskaví, a nielenže zabezpečili vyučovacie podmienky, ale aj stravovanie, a svoju pomoc nezištne ponúkali aj početné kultúrne a politické organizácie. Po ukončení prezentácie učiteľka na dôchodku Elizabeta Dundovićová oboznámila prítomných v skratke s udalosťami počas pobytu v Martine. Povedala, že odlúčenie detí od rodičov bolo ťažké, komunikácia bola len prostredníctvom listov a zriedka telefónov, ale žiaci mali bohatý kultúrny, športový a spoločenský život. Na videoprezentácii bol prítomní aj primátor mesta Našice Krešimir Žagar, ktorý pozdravil prítomných a povedal, že netreba zabudnúť na to, čo Slováci v tých rokoch, v ktorých vznikla škola vo vyhnanstve ako most lásky a priateľstva, dokázali. Pán primátor poďakoval Matici slovenskej v Markovci za pripravenú prezentáciu, ktorá vytrhla zo zabudnutia dôležitú časť nielen markovskej, ale aj našickej histórie, a túto si primerane pripomenula.
Tatjana Buhová
