Zahraniční Slováci sa vždyradi vracajú do rodnej zeme. Aj keď je to len aspoň na tri dni, stačí nám to, akoby boli tam celý rok, lebo srdce sa nám vždy rozbúši, keď zazrieme krásne slovenské hory a lesy. Tak sa aj markovskí folkloristi vychystali na cestu na Slovensko. Po niekoľkých týždňoch usilovných tanečných skúšok a všeobecnej prípravy na cestu, si tanečníci veľkej skupiny a členovia Matice slovenskejv Markovci konečne zbalili svoje kroje a vydali sa na cestuvo štvrtok 30. apríla. Ráno nás pred Drevenicou čakala veľká modrá mašina, ktorá nás mala odviesť do cieľa. Aj keď cesta trvala dlho, z nedočkavosti sa nám zdalo, že sme cestovali iba hodinu… možno dve. Pred samotným cieľom sme využili príležitosť a krátko navštívili nádherný park a kaštieľ Betliar, ktorý sa nachádza 3 kilometre severne od Rožňavy. Bohužiaľ, nemohli sme si ho prezrieť znútra, lebo bol už zatvorený, a tak sme sa radšej ponáhľali do cieľa. Po hodine jazdy po spišských serpentínach s výhľadom na Vysoké Tatry sme konečne prišli do Spišskej Novej Vsi!
Dôvodom našej cesty bol 9. Spišský mládežnícky folklórny festival, organizovaný s finančnou podporou Úradu vlády Slovenskej republiky a v spoluprácis neinvestičným fondom Slováci Slovákom (Gustáv Krajčí), Mestom Spišská Nová Ves, Mestským kultúrnym centrom, Miestnym odborom Matice Slovenskej v Spišskej Novej Vsi a Občianskym združením Dotyk ľudskosti (Mária Karatína Hrkľová). Boli sme ubytovaní v internáte Hotelovej akadémie s prekrásnym pohľadom na najdlhšie šošovkovité námestie v Európe a na neogotickú vežu Rímskokatolíckeho farského kostola Nanebovzatia Panny Márie s výškou 87 metrov – čo je zároveň aj najvyššia veža na Slovensku. Po ubytovaní v internáte sme sa pripravili na druhý deň, aby sme sa predstavili v čo lepšom svetle. Trochu ešte unavení z cesty, ale pripravení na tanec, sme sa v piatok ráno predstavili spolu s folklórnym súborom Salašan z Rumunska v nákupnom centre Madaras. Vystupovali sme s tancami Ej jačmeň, jačmeň, Šikovná a Terchová pod vedením choreografky Branky Baksovej, a medzi tancami, piesne Dedinka v údoli a Srnka zaspievali Štefanija Metićová, moja maličkosť (ktorá taktiež hrala na fujare) a Mirna Berešová, ktorá len pre túto príležitosť prišla vlakom priamo z Bratislavy. To je tiež jeden z dôkazov, aká silná je láska Markovčanov voči slovenskému folklóru.
Po vystúpení v nákupnom centre nás čakalo ešte jedno vystúpenie v amfiteátri Madaras, pri ktorom sa nachádzala aj zoologická záhrada. Pred vystúpením sme mali voľno, a tak sme využili príležitosť prejsť sa po nej a prezrieť si, či má tie isté zvieratá ako naša dedinská ZOO. Po prehliadke sme sa rýchlo prezliekli a čakali, kým sa začne popoludňajší program zahraničných Slovákov. Na programe sa zúčastnili domáce slovenské folklórne súbory, ako aj menšinový maďarský, rusínsky a rómsky súbor. Potom prišiel čas na nás dolnozemských Slovákov. Striedali sme sa so súborom Salašan a súborom Jednota z Hložian zo Srbska. V popoludňajšom programe sme sa predstavili, okrem už spomenutých čísel, aj tancom Keď som žitko kosil a acapela spevom. Aj keď v ten deň bolo chladno a trochu aj pršalo, mali sme početné publikum. Nám zas tak chladno nebolo, lebo nás hriala nedočkavosť pred tancom a potom aj samotný tanec. Na konci programu všetci účastníci zatancovali na javisku a pred ním na pieseň Tam okolo Levoči. Po skončení programu sme odišli do internátu a ako slušné deti sme sa pripravili na druhý deň.
V sobotu ráno o desiatej hodine sme mali slávnostné prijatie u primátora mesta Jána Volného v nádhernej radnici z 18. storočia, kde sme sa zoznámili s históriou mesta, a kde si naši predstavitelia – predsedníčka MS Ana Mirkovićová, podpredsedníčka Branka Baksová, predseda SKUS Ivan Hanižjar a jeho tajomníčka, čiže moja maličkosť, vymenili darčeky a zapísali sa do radničnej knihy hostí. Po prijatí sme sa hneď prichystali na posledné vystúpenie, ktoré sa zase uskutočnilo v nákupnom centre, lebo bohužiaľ v ten deň pršalo, a tak sa vystúpenie z amfiteátra presunulo tam. Ale nevadilo to. Zase sme mali veľa divákov a všetci spolusme zožali veľký potlesk. V sobotu sme sa predstavili tancami Liptov, Východ, Zaverečný a Horehronie a týmto programom sa skončil festival. Po vystúpení sme využili voľný čas do večere, a prezreli si vežu na námestí v Spišskej Novej Vsi a mesto Levoča – lenže sme nikde nevideli tú vodu, čo sa okolo nej točí. Ale zato sme videli rôzne pamiatky, nachádzajúce sa v historickom centre mesta, ktoré je pod záštitou UNESCO. Po prehliadke sme sa v sobotu večer všetci rozlúčili s organizátormi tohto podujatia, ktorí prejavili spokojnosť s tohtoročným festivalom a pochválili všetkých za výborný program.
Prišla aj nedeľa a rozlúčka s mestom Spišská Nová Ves. V ten deň sme využili každú príležitosť prezrieť si tento kraj. Na ceste späť sme zastali pri hrade Krásna Hôrka, ktorý zhorel pri požiari v roku 2012. Prišli sme aj vstupu do Baksovej doliny, no bohužiaľ, čas nám nedovolil sa ňou prejsť, no dohodli sme sa, že sa tam nabudúci rok vrátime.
Aj keď sa naši tanečníci na tomto dvojdňovom podujatí tak pekne predstavili, to všetko by to nebolo možné bez Ivana Petrovića, ktorý nám nahrával hudbu na cedéčko, bez Sebastiana Placentu, ktorý to všetko dokumentoval fotoaparátom, bez predsedníčky Any Mirkovićovej a členov MS Vesny Baksovej, markovskej historičky, ktorá pre nás pripravila prehliadku mesta, Josipy Malovčakovej a Josipa Matijevića, ktorý nám pomáhali preobliecť sa do krojov medzi tancami a ktorí nám strážili veci, ako aj bez našich malých tanečníkov, ktorí niesli náš transparent, teda Roko, David, Tin a Karlo a samozrejme, bez vedúcej Branky, ktorá s nami všetko nacvičila.
(Tatjana Buhová)
