SKUS Fraňa Strapača a Matice slovenskej z Markovca Našického organizovali dňa 8. októbra 2021 v Drevenici program pod názvom Markovec a Vlastenecká vojna, v rámci ktorého sme si pripomenuli viac tridsaťročných udalostí: 21.09.1991 Deň víťazstva nad tzv. JNA v Našiciach, 27.09.1991 Odchod dobrovoľníkov z oblasti Našice na obranu mesta Vukovar, 08.10.1991 Nezávislosť Chorvátskej republiky, 09.10.1991 – 18.01.1992 Vyhnanecká škola – Martin, Slovensko, 19.10.1991 Organizácia 132. brigády HV Našice-Orahovica-Valpovo.
Nositeľka tohto programu, predsedníčka Matice slovenskej z Markovca Našického Branka Baksová, na začiatku pozdravila všetkých prítomných. Branka video-prezentáciou pripomenula vojnové udalosti – „balvan revolúciu“, „krvavú“ Veľkú noc na Plitviciach, zbabelý zločin v Borovom Sele, červeného fi ća v Osijeku, trojdňové boje o Našice (kasáreň a sklad zbrane Jezerce v Markovci.), odchod 67 dobrovoľníkov z našickej oblasti na obranu mesta Vukovar, z ktorých 18 padlo. Vzhľadom na všetko uvedené, deti z Markovca dňa 9. októbra 1991 odcestovali na Slovensko. Prvá skupina mala 54 žiakov so svojimi učiteľkami a staršími. Dokopy bolo v Martine ubytovaných 154 našich žiakov. Vedúcou našickej vyhnaneckej školy so sídlom na strojníckej škole bola učiteľka Elizabeta Dundovićová – Biserka. Dnes učiteľka na dôchodku strávila v Markovci 30 rokov. S prítomnými sa podelila o svoje dojmy a spomienky na vyhnaneckú školu. Zaspomínala si na príhody a nehody (jeden žiak prehltol pripináčik, druhý si do nosa strčil sklenú guľku), ich úzkosť z odlúčenia od rodičov, ale aj milé a srdečne privítanie a pohostinnosť na Slovensku. Vedenie a členovia Matice slovenskej v Martine (páni Agricola a Rohoň), riaditeľ Domova Jozef Zanovit sa starali o nich ako rodičia. Deťom, učiteľom a zamestnancom umožnili všetko potrebné – lekársku pomoc, plávanie na bazéne, pozornosť médií, výlety, návštevy múzea a divadla, kurz slovenčiny. Zosnulý Drago Sajfert z Markovca umožnil deťom prostredníctvom pošty veľmi potrebné telefonické rozhovory. Na návštevu prišiel aj kňaz Vjekoslav Kocijan. Niekoľkokrát tato skúsená učiteľka zdôraznila, že sa nikdy nebudeme môcť dostatočne poďakovať svojim domácim na všetkému, čo nám umožnili. Po uznaní Chorvátskej republiky sa žiaci 18. januára 1992 vrátili do Chorvátska. Cestou späť autobus sprevádzali ďalšie tri dodávky darovaného oblečenia a ďalšej pomoci. Dokopy na Slovensku bolo 1200 detí z Chorvátska. Terajší major v zálohe Nikola Masnikosa, prítomným pripomenul a mladších oboznámil s vojnovými udalosťami, teda do organizačných zložiek 132. brigády a oblastí, ktoré bránila. Môžeme byť hrdí na našu brigádu, lebo svoje úlohy splnila bez chyby. Cez ňu počas Vlasteneckej vojny, až do jej demobilizácie 30. júna 2000 prešlo takmer 6500 príslušníkov. Jej 54 príslušníkov padlo a ranených bolo viac ako 340. Dňa 7. novembra 1991 vojenské lietadlo JNA bombardovalo Našický Markovec (Kolodvorsku ulicu), presnejšie, železničnú stanicu. Toho dňa na stanici boli vagóny s jablkami, ale nepriateľská propaganda tvrdila, že pálili na tanky. Zasiahnutých bolo šesť rodinných domov a bolo zranené jedno dieťa. Často sa hlásili vzduchové upozornenia. Markovskí folkloristi dňa 13. marca 1992 v našickom Domove kultúry organizovali dobrovoľný celovečerný program za 132. brigádu, potom odišli do Ivanovca, aby odvážnym vojakom odniesli koláče, oblečenie a jedlo… Na prezentovaných fotografi ách, ktoré Branka zohnala, vidno Markovčanov: Branka Buhu, Zlatka a Emicu Buhovcov, Tihomira Korpaka, Tihomira Kolembusa, Blagu Mihalja, Gorana Mihaljevića, Nedjeljka Tomaša, Zlatka Laha, Srećka Sabljaka, Antuna Elijaša, Damira Zjalića- Dadu, žurnalistku Ninoslavu Hećimovićovú (vydaná Pavlusová). Podľa markovských „rozprávačov“ Vlasteneckej vojny sa priamo zúčastnilo približne 300 Markovčanov, z ktorých početní boli Slováci a osoby slovenského pôvodu – cez Zbor národnej gardy, Národný ochranný zbor, polície, 132. brigádu HV a ostatné brigády… Príslušník 2. gardovej brigády Hromy – Čierne mamby Zdenko Paestka (18.09.1969 Markovec Našický – 18.09.1995, Bosanska Dubica) bol jediný Markovčan, ktorý položil život za našu vlasť. Zomrel v akcii „Una 95“ na svoje 26. narodeniny. Po celoročnom rokovaní a hľadaní vydania jeho tela bol pochovaný na cintoríne vo Veľkej Gorici. Jeho fotografi a sa nachádza v Pamätnej izbe Vlasteneckej vojny v Baćine. Celkovo 96 zomrelých obrancov v celom Chorvátsku bolo z oblasti Našíc. Nech im dá Boh večnú chválu a slávu. Nesmieme zabudnúť na statočných vojakov a obrancov, ale ani na tých, ktorí mali pracovnú povinnosť a na tých, ktorí akýmkoľvek spôsobom pomáhali a trpeli pri obrane nášho krásneho Chorvátska. So špeciálnou úctou musíme pamätať na Vukovar, Bljesak, Oluju a ostatné akcie… Preto naša Matica slovenská a náš SKUS vždy počas ciest na východ Chorvátska svojich členov vedú na Pamätný cintorín obetí Vlasteneckej vojny vo Vukovare, na vukovarský symbol – Vodnú vežu, Pamätný dom chorvátskych obrancov na Trpinjskej ceste, Pamätný dom a pamätník na Ovčare. Najmladší pred Drevenicou pália sviečky v Deň pamiatky na obete Vlasteneckej vojny a Deň pamiatky na obeť Vukovaru a Škabrnje (18. novembra). Nesmieme zabudnúť na pohostinnosť našej pravlasti Slovenska v najťažších chvíľach vojny… Program sa uskutočnil pod patronátom Rady pre národnostné menšiny Chorvátskej republiky, mesta Našice a Zväzu Slovákov. Starším pripomenul vojnové udalosti 90-ich rokov minulého storočia a mladší sa dozvedeli a naučili dôležité poznatky o tých časoch. Primátor mesta Našice Krešimir Kašuba zagratuloval domácim k tejto aktivite. Programu sa zúčastnil aj predseda Mestekého výboru Markovec Našický Karlo Kanis. Program sledoval aj markovský farár Patrik Alatić a v médiách ho zaznamenalo Rádio Našice. Ďakujem Branke za konsolidáciu a ukladanie týchto údajov. (V. B.)
