Izdanju ove vrijedne publikacije sudjelovala je skupina autora, naši članovi, a najviše djeca i mladi naših Udruga koji su ovoga puta bili i istraživači, a ne samo plesači i pjevači. Naime, pri centralnoj proslavi naše obljetnice, u travnju 2019. godine upriličena je i izložba radova koju smo obradili, uredili i načinili vrijednu zbirku radova sa „obiteljskim stablima“ i ne samo slovačkim prezimenima, već mnogobrojnih žitelja Markovca od nastanka mjesta.
Nakon predstavljanja svi suautori su nagrađeni za svoj doprinos lijepom publikacijom kao i mnogi, članovi, sponzori, gosti i uzvanici. Čestitke i zahvale za izdavanje ove hvale vrijedne zbirke uputili su Tamara Strapač Kuzminski – predsjednica Vijeća mjesnog odbora Markovca Našičkog, Dragoljub Siljanoski – predstavnik makedonske nacionalne manjine Osječko-baranjske županije i predsjednik Saveza Slovaka Mirko Vavra iskazujući i ne skrivajući zadovoljstvo što su markovčani obogatili izdavačku djelatnost slovačke nacionalne manjine RH.
Financijska podrška bila je od strane Savjeta za nacionalne manjine RH, Saveza Slovaka U Republici Hrvatskoj, Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Bratislava, Vijeća mjesnog odbora Markovca Našičkog i Grada Našica.
Izdvajam iz predgovora Vesne Baksa: ”Priezviská v Markovci Našickom“
Už niekoľkokrát položili sme si otázku, ktoré priezviska sme mali a máme v našej obci Markovec Našický, a ktoré z nich sú slovenské… Oslava 140. výročia príchodu Slovákov do Markovca Našického (1879 – 2019) bola príležitosťou, aby sme ich ešte lepšie vyskúmali a zaznamenali.
Rodostrom je taký strom, ktorý znázorňuje históriu rodu. Obsahuje mena a priezviska osôb, dátum narodenia, sobáša a smrti. Vždy sa treba snažiť o každej osobe zapísať, okrem dátumoch a miestach, ako aj priezvisk pred sobášom, povolanie, zamestnanie… Skrátka, výroba rodostromu si vyžaduje veľmi zložité pravidla, veľké úsilie a čas na skúmanie, trpezlivosť a pozornosť. Pre niektorých je to koníček alebo zábava.
Naši maličkí folkloristi, deti nižších tried základnej školy, vytvárajú svoje rodostromy v rámci predmetov Občianska vychová a Slovenský jazyk a kultúra. Rozhodli sme sa ich práce a získane vedomosti trošku upraviť a publikovať. V Drevenici sme usporiadali dielňu. Najmladším pomohli rodičia. Do rodostromu najprv zapísali svojich rodičov, starých rodičov a potom pridali bratov, sestry, tety, ujkov, stryné, strýkov, bratrancov a sesternice. Ostatní členovia SKUS Fraňa Strapača a Matice slovenskej svoje rodostromy vypracovali sami. Skúmali albumy s fotografiami, dokumenty, zoznamy členov markovských spolkov, pýtali sa rodinu a iných. Kreslili kmene a konáre, ozdobovali ich.
Dôležite je pripomenúť, že našim cieľom bolo zhromaždiť výlučne priezviska ľudí, ktorí žili v Markovci Našickom, a preto rodostromy neboli vypracovane podľa prísnych pravidiel. Okrem zoznamu priezvisk získaných týmto spôsobom, pridali sme aj priezviska svojich susedov a kamarátov, starší spoluobčania nám povedali priezviska tých, na ktorých si pamätajú, a skúmali sme aj náhrobné pomníky.
Vzhľadom na to, že sú v Markovci manželstva veľmi zmiešané, bolo nevďačne roztriediť priezviska podľa pôvodu. Predsa, z abecedného zoznamu, ktorý obsahuje 634 priezvisk, sa dajú vyčítať aj tieto údaje. Koniec koncov, každý človek odniekiaľ príde niekam. Niektorí zostávajú len krátko a odchádzajú ďalej, a niektorí zostávajú navždy. My sme ti, ktorí zostali v Markovci Našickom, ktorí sa v ňom usadili, ktorí zachovávajú históriu, žijú v prítomnosti a budujú budúcnosť svojej obce.
Iz recenzije Marije Pepelko: „Slovenské priezviska počas 140 rokov obce Markovec Našický“
Dvojjazyčnou brožúrou o slovenských priezviskách skupina autorov výskumne a výtvarne vnára do ďalekej genealogickej minulosti v hľadaní koreňov dnešných obyvateľov Markovca Našického. Päťdesiatok strán je venované obrazovým príkazom rodostromov členov miestnej Matice slovenskej. Zaujímavé zápisy, rodostromy a plagáty svedčia o storočnej prítomnosti Slovákov v našickom kraji. Táto kniha predstavuje dôležitý zápis a prehľad všetkých slovenských markovských priezvisk počas 140 rokov existencie obce, respektíve od príchodu Slovákov do týchto priestorov. Osobitnú hodnotu a pedagogické poslanie v realizácii tohto projektu má výskumná a kreatívna práca detí a dospelých členov Matice. Rodostromy (rodokmene) a zoznam slovenských priezvisk zachraňujú od zabudnutia tých, ktorí sa vysťahovali zo Slovenska do Markovca, tam žili a zomreli. Kniha podnecuje detí a mládež na výskum, kreatívne ich navádza a učí ako pátrať po svojich predkov. Prítomnosť Slovákov našický kraj spoluformuje od roku 1879, keď na podnet šľachtickej rodiny Pejačević tu našli svoju novú vlasť, založili obec – Markovec Našický a zabudovali časť svojej kultúrnej tradície do života tejto časti Slavónie. Svojim príchodom obohatili kvalitu žitia v tomto priestore, popretkanú dedičstvom chorvátskeho národa, ale aj všetkých ostatných národnostných menšín, a práve vďaka svoje multietnickosti a multikultúrnosti sa vyníma.
Priezvisko je dedičné rodinné meno, alebo rodinné meno, ktoré sa dobrovoľne získava vydajom. Prvé priezviska vznikajú v 12. storočí, a ako doplnenie mena sa častejšie používajú od 14. storočia. Cirkevné matriky začínajú zapisovať priezviska v 16. storočí. Zaujímavosťou je, že najčastejšie priezvisko Horvat (v zmysle Chorvát) sa vyskytuje aj na Slovensku (Horváth). Nezávisle od pôvodu, slovenské priezviská zaznamenané v tejto brožúre onomasticky poukazujú na osobné mena, prezývky, povolania alebo toponimické vlastnosti ich nositeľov. V prenesenom slova zmysle priezvisko odhaľuje koho si – pokrvné príbuzenstvo, vzťah rodič – dieťa; aký si – ukazovateľ charakteristických vlastností, prezývok, nedostatkov, postojov, správania; odkiaľ si – identitu národnostnej príslušnosti, vlastnosti lokality kde niekedy žili nositelia priezvisk; čo si – z povolania, napríklad: Kovač v Chorvátsku alebo Kováč na Slovensku.
Tento neobvyklý slovenský zoznam priezvisk našických Markovčanov je jedinečné dielo, ktoré ako pamiatka pretrvania čitateľovu pozornosť upriamuje na dôležitosť a význam, históriu a osud najčastejších slovenských priezvisk v Markovci Našickom. Trpezlivým skúmaním antroponymického materiálu, osobnou vnímavosťou, metódami rozhovoru a zápismi, kolektív autorov zaznamenáva históriu v prítomnosti, zjednocuje hlboké korene s rozvetvenými vrcholmi rodostromov. V priezviskách sú uchované početné ukryté obsahy: topografické, náboženské, národnostné, jazykové, a predovšetkým – v nich sa prejavuje hlboký rodinný vzťah od prvého známeho (alebo neznámeho) nositeľa priezviska cez početné generácie, ktoré tvoria nepretržitú živú reťaz života jedného národa/rodu, ktorý je kvôli priezvisku rozoznateľný vo vlasti a v zahraničí. Priezvisko je spomienka nádeje, svedok osobnosti, väzba s minulosťou, prítomnosťou a budúcnosťou, preto táto kniha má výnimočnú rodinnú, miestnu a národnú alebo národnostnú hodnotu, zrkadlo predkov a potomkov. Zaujímavé údaje zhromaždené v tejto brožúre sú výzvou nositeľom a iným čitateľom na osobnú výskumnú a kreatívnu činnosť, aby pokračovali v tomto projekte a obohacovali ho novými poznatkami v zmene času a migrácií ľudí, slovensko-chorvátskych väzbách dôstojných pamiatky. Vnáraním do dejinách vlastnej rodiny spoznávame svojich predkov, dejiny rodinnej vetvy, ale aj vzťah s inými, známymi a neznámymi po svete roztratenými. Nech nás v tom pátraní a vývoji v sebapoznaní povzbudí aj táto onomastická a lexikograficky hodnotná brožúra.
Proslov Marije Pepelko na predstavljanju :
„Rodoslovnik – slovačka prezimena tijekom 140 godina postojanja naselja Markovac“
Poštovani domaćini, dragi gosti, suradnici i prijatelji, sve vas srdačno pozdravljam zahvalna Bogu i ljudima dobre volje za ovu svečanu prigodu kojom proslavljamo svetost obitelji. Dok se hrvatski mediji bave prikazivanjem kojekakvih čudovišta i nameću našoj djeci nadnaravna bića kao idole, markovački su mališani u suradnji s roditeljima i voditeljima istražili i ovjekovječili vlastitu obitelj – svetinju koja nas sjedinjuje i osnažuje u svim životnim situacijama. Ovim dvojezičnim rodokmenom ili rodoslovnikom skupina autora, na čelu s urednicom Brankom Baksa i vrijednom suradnicom Vesnom Baksa, istraživački i stvaralački uranja u daleku genealošku prošlost tragajući za korijenima današnjih stanovnika Markovca Našičkog. Na pedesetak stranica nižu se slikovni prikazi genograma odnosno dokumentarni zapisi u obliku stabla života, koji svjedoče stoljetnu prisutnost Slovaka u našičkom kraju. Osobitu vrijednost i pedagoški učinak u ostvarenju ovoga projekta ima dječji istraživački i radioničko-stvaralački rad uz podršku starijih članova Matice. Rodoslovna stabla s popisom prezimena otimaju zaboravu one koji su iz Slovačke u Markovac doselili, ondje živjeli i umrli. Knjiga potiče djecu i mladež na istraživački rad, stvaralački ih aktivira i poučava kako upoznati i očuvati svoje korijene. Istinska je to i uzorna škola za život i suživot u jedinstvu različitosti.
Nazočnost Slovaka obilježava našički kraj od 1879. kada su na poticaj plemićke obitelji Pejačević ovdje našli svoju novu domovinu i utkali u nj dio svoje kulture življenja, vjere, ljubavi i nade. Prezime je nasljedno obiteljsko ime ili ono koje se dobrovoljno stječe udajom. Prva se prezimena javljaju u 12. st., a kao dopuna imenu češća su od 14. st. U crkvenim se knjigama u 16. st. počinju voditi matice s prezimenima koja se kao onomastička ili imenoslovna odrednica kodificiraju u 17. st. Zanimljivo je primijetiti kako se najčešće hrvatsko prezime Horvat (u značenju „Hrvat“) često susreće i u Slovačkoj (Horváth). Neovisno o podrijetlu, prezimena zabilježena u ovoj rodoslovnoj brošuri onomastički ukazuju na osobna imena, nadimke, zanimanja ili toponimska obilježja njihovih nositelja. Slikovito rečeno, prezime otkriva ono najvažnije: čiji si – krvno srodstvo, vezu roditelj-dijete; kakav si – pokazatelj su karakterističnih obilježja, nadimka, mane, držanja, ponašanja; otkud si – identitet nacionalne pripadnosti, svojstva lokaliteta gdje su nekada boravili nositelji prezimena; što si – po zanimanju, primjerice: Kovač u Hrvatskoj ili Kovak u Slovačkoj. Zato je ovo jedinstven spomenik opstojnosti koji usmjerava pozornost čitatelja na važnost i značenje, povijest i sudbinu najučestalijih prezimena u Markovcu Našičkom.
Strpljivim proučavanjem antroponimijske građe, osobnim zapažanjima, razgovornim metodama i zapisima skupina autora ovjekovječuje prošlost u sadašnjosti te sjedinjuje duboko korijenje s razgranatom krošnjom rodoslovnih stabala. U prezimenu se očituju brojni skriveni sadržaji: topografski, vjerski, narodnosni, jezični, a iznad svega – iz njih se očituje duboka rodbinska veza od prvoga poznatog (ili nepoznatog) nositelja prezimena kroz brojne generacije koje čine neprekinuti živi lanac života jednoga (na)roda koji se prezimenom prepoznaje u domovini i iseljeništvu. Prezime je sjećanje nade, svjedok osobnosti, poveznica prošlosti, sadašnjosti i budućnosti, zato ova knjiga ima iznimnu obiteljsku, mjesnu i nacionalnu ili narodnosnu vrijednost, zrcalo je predaka i potomaka. Zanimljivi podaci sabrani u ovoj brošuri izazov su nositeljima i drugim čitateljima za osobnu istraživačku i stvaralačku zauzetost kako bi nastavili ovaj projekt i obogaćivali ga novim spoznajama u mijenama vremena i migracija ljudi, slovačko-hrvatskim poveznicama dostojnim pamćenja. Uranjanjem u povijest vlastite obitelji, upoznajemo svoje pretke, povijest obiteljske loze, ali i povezanost s drugima, znanima i neznanima po svijetu raseljenima.
Ne zaboravimo: prva su imena u kamen uklesana – od Bašćanske ploče sve do naših dana, a prezimena su znak naše pripadnosti obitelji, narodu i domovini. Ona su jezični i kulturni spomenik, naša društvena adresa (osobito u ovo digitalno doba). U njima se iščitava društveno usmjerenje, zvanje, srodstvo, podrijetlo, mjesto stanovanja ili posebnost osobe. Prezimenici ili rodoslovnici značajni su dokumenti za hrvatsku demografiju, za migracijsku, etnografsku, narodnosnu i statističku obradu podataka. Prezimena su i selilački spomenici, svjedoci ljudskih sudbina u vremenu i prostoru. Njima ispisujemo vlastitu povijest, nadasve povijest obitelji. Prezimenima se ponosimo, po njima se prepoznajemo, u njima se kristaliziraju naš jezik, običaji, svjetonazor, materijalne i duhovne mijene tijekom stoljeća. Prezimena su najvažniji sadržaj našega krsnog lista, naših domovnica, putovnica i osmrtnica. Ona su pečat obiteljske pripadnosti i postojanosti, zato čestitam svima koji su ih s ljubavlju istraživali, zapisali, zanimljivo oslikali i uresili te zaboravu oteli. Od lokalno prepoznatljive naslovnice do zadnje stranice i znakovitog crteža markovačke crkve našičkoga slikara Srečka Perkovića zrcali se simbolika ove spomenice: obitelj je mala Crkva – kolijevka doma i domovine. Neka podaci sabrani u ovoj onomastički i leksikografski iznimno vrijednoj brošuri potaknu i sve nas na dragocjena istraživanja i samospoznanja. Zasigurno bi o ovoj knjizi stručnije od mene govorili sociolozi, ali ja sam ju pozorno iščitavala srcem i toplo vam ju preporučam! S poštovanjem i ljubavlju, Marija Pepelko, prof. savjet.
Vjera Baksa
